Kutikula je šupinatá vonkajšia vrstva vlasu. Tvorí prirodzený obal vlasu, ktorý ho chráni pred vonkajším poškodením. Pri normálnej funkcii mazovej žliazky je táto vrstva na povrchu konzervovaná vylúčeným mazom. Preto vlas menej prepúšťa vodu alebo vodné roztoky škodlivýn.

Kutikula je vrstvovitá blana, hrubá približne 0,35 mikrometra. Skladá sa z 5 až 10 súbežne a strieškovito usporiadaných plochých odumretých buniek - šupín, ktoré na seba tesne priliehajú. Tieto šupiny tvoria s osou vlasu ostrý uhol, asi 18^o. Jedna šupina prekrýva druhú asi do 1/7 dĺžky. Pri dostatočnom zväčšenívidieťna povrchu vlasov vonľné bunkové lemy v tvare schodíkov.
Jednotlivé vrstvy kutikulárnych šupín, ktoré sú navyše pokryté veľi jemnou membránou - epikutikulou, sú spojené zvláštnym tmelom, ktorý obsahuje bielkoviny (proteíny) a tuky (lipidy).

Vlasový kortex (kôra) je vláknitá vrstva a v podstate tvorí vlastnú vlasovú hmotu. Skladá sa z podlhovastých pretiahnutých, neživých buniek, vytvorených vláknami keratínu. Jednotlivé vlákna keratínu tvoria najnižšiu stavebnú jednotku - mikrofibrilu. Mikrofibrily sa kruhovite ziskupujú, tvoria snopčeky a utvárajú ďalšiu ohraničenú stavebnú jdenotku - makrofibrilu. Táto snopčkovitá časť kortexu (kôry) sa nazýva ortocortex. Takto však nie je usporiadaný celý vlasový kortex. V upravovaných vlasoch sa nachádza aj menej pravidelne usporiadaná časť kortexu, ktorá sa nazýva paracortex. Ortocortex a paracortex sa od seba odlišujú nielen fyzikálnymi, ale aj chemickými vlastnosťami. Tvoria ich rozdielne aminikysleiny a majú rôznu chemickú reaktivitu.
Jednotlivé mikrofibrily sú medzi sebou spojené bunkovými membránami a medzibunkovým proteínovým tmelom. Toto stmelenie vnútorných štruktúr vlasu výrazne spevňuje stavbu vlasu, a to tak z fyzikálnej, ako aj z chemickej stránky. V kortexe sa nachádzajú zhluky pigmentových zŕn, ktoré sú viditeľné ako tmavé ostrovčeky medzi keratínovými fibrilami. Kortex je teda aj nositeľom farebnosti vlasu.

Medula (dreň) vlasu je centrálna časť vlasu. Túto časť uprostred vlasovej stonky (stvola) však nemajú všetky typy vlasov. Dlhé vlasy majú dreň zvyčajne len v korienku. Zato v chĺpkoch je vyvinutá veľmi dobre. Na priereze má nepravidelný hviezdicovitý tvar a tvorí ju keratín iného chemického zloženia, než má kortex. Keratín meduly má hubovitú štruktúru s mnohými dutinkami a s vysokým obsahom lipidov - asi 3,5%.
Dreňový kanálik u človeka zrejme nemá význam, na rozdiel od rôznych zvierat, kde je plne štrukturovaný. V ostni dikobraza prispieva k stabilizácii, v srnčích chlpoch slúži ako vzdušná komora pri tepelnej izolácii. Predpokladá sa, že lesk niektorých vlasov nie je iba výsledok (intaktnej) nepoškodenej kutikuly, ale tiež vplyv kanálika. Nepravidelné usporiadanie jeho buniek pôsobí totiž na lom svetla.
Dopadajúce svetlo sa mnohonásobne odráža.

Cyklus rastu
Ako rastie vlas? Priebežne ako nekonečná niť alebo v intervaloch ? Prečo nám každý deň vypadávajú vlasy bez toho, aby sme si ich museli trhať?
Vlas sa počas života stále obnovuje. Cyklus rastu prebieha v troch fázach:

Rez vlasom                                                            Rastová,                     Prechodná         a         Pokojová fáza

1. Rastová fáza - anagénna
Vlasy vyrastajú z papily, ktorá je na dolnom konci vlasového korienka. Papila je spojená cievnou slučkou s krvným obehom, ktorá do nej privádza výživné látky dôležité pre rast, najmä aminokyseliny. Bunky sa delením posúvajú pomaly nahor a pozvoľna rohovatejú - keratinizujú. V tejto fáze, ktorá trvá 5 - 7 rokov, sa nachádza asi 86% vlasov hlavy.

2. Rechodná fáza - katagénna
V papile sa zastavuje zásoboanie vlasu živinami, čo spôsobuje zastavenie bunkového delenia. Vlasový vačok sa v spodnej časti zužuje a vlasová cibuľka palcovito hrubne. V tejto fáze sa nachádza asi 1% vlasov a trvá len 3 - 4 týždne.

3. Pokojová fáza - telogénna
Vlas sa uvoľnil z papily. Pomaly sa posúva smerom hore a zostáva v ústí mazovej žľazy, kým nevypadne. Počas pokojovej fázy sa začína v papile nová rastová fáza a cyklus rastu sa môže začať od začiatku. Starý vlas vytláča dorastajúci vlas, alebno starý vlas už vypadol pri česaní, pri umývaní. V tejto fáze sa nachádza asi 14% všetkých vlasov a trvá 3 - 4 mesiace.

Farba vlasov
Látka, ktorá spôsobuje prirodzené sfarbenie vlasov, sa nazýva melanín. Je to makromolekulové farbivo, nerozpustné vo vode. Vznik melanínu možno pozorovať už pri tvorbe vlasu vyrastajúceho z vlasovej cibuľky, a to v bunkách nazývaných melanocyty. V melanocytoch vzniká melanín vo forme veľmi drobných zŕn z aminikyseliny tyrozínu pôsobením enzámov a ďalšími reakciami. Melanín je farebná látka so zložitou chcemickou štruktúrou a skladá sa z farebnej časti a bielkovinového nosiča.

Ľudia rôznych rás sa od seba líšia neilen svojím zovňajškom, ale aj vlasmi. Napríklad Japonec má omnoho silnejšie vlasy ako Európan.

Typy pigmentu
Existujú tri typy vlasového pigmentu - melanínu: eumelanín, feomelanín, erytromelanín.
    Eumelanín je tmavý melanín, tvorený hnedočiernym farebným základom. Nachádza sa v čiernych vlasoch, vo forme guľatých homogénnych zŕn s veľkosťou 0,35 - 1,00 mikrometra. 
    Feomelanín je svetlý melanín, má oranžový pigment. Nachádza sa vo svetlých vlasoch, vo forme elipsovitých zŕn s nepravidelným povrchom s veľkosťou 0,2 - 0,7 mikrometra. Tmavšie odtiene svetlých vlasov vznikajú kombináciou s tmavým melanínom. 
    Erytromelanín je červený melanín, farebný základ tvorí trichosiderín. Tvorí zhluky zŕn s veľkosťou 0,35 - 1,00 mikrometra, ktoré dávajú medenočervenú až ryšavú farbu vlasov.

Šedivenie vlasov
Sivú alebo striebornú farbu vlasov nespôsobuje samostatné farbivo. Takáto farba vzniká znížením tvorby farebných pigmentov. Vo vlasovom kortexe vznikajú dutinky - prádzne miesta, ktoré sa správajú ako bublinky vo vode a spôsobujú totálny reflex, čiže úplný odraz svetla. Javia sa ako nepriehľadné streiborné guľôčky, dobre odrážajúce svetlo. Ide o proces šedivenia vlasov. Nastáva pri celkovom biologickom stárnutí organizmu a niekedy ho spôsobuje choroba a stres.

Čo je farba vlasov?
Z fyzikálneho hľadiska je to dojem vyvolaný elektromagnetickými vlnami. Časť žiarenia reflektovaná (odrazená) alebo absobovaná (pohltená) na povrchu, napr. na farebnom nátere, ktorá vytvára farebné dráždenie. Farba je však aj pocit, emócia, výraz a práve účes má možnosť zvýrazniť pomocou farebných odtieňov krásu ženy a jej náladu.
Predpokladom na to, aby sme farby videli správne, je zdravý zrak, dostatok svetla, cit pre farebnú harmóniu, absolvované školenia a získané skúsenosti. Keď svetlo dopadá na telo alebo na predmet, napr. na vlasy, ktorý absorbuje len určité volné dĺžky svetla a iné odráža, javí sa tento predmet ako farebný. Hovoríme o telových farbách, ktoré sú viazané na pigmenty a farbivá. Vďaka dopadom svetla sú viditeľné na povrchu tela. Napríklad čierna farba vzniká, keď sú všetky vlnové dĺžky svetla absorbované, biela, keď sú všetky vlnové dĺžky odrazené.

Zdroj: Skysľaková O,: Vlasová Kozmetika, Žilina 2003

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk